Prečo je to také ťažké? Chybou je myslieť si, že Božiu blízkosť si treba zaslúžiť - hranica pýchy. Taktiež človek nesmie túžbu po Bohu nahrádzať túžbou po človeku, napríklad Adam sa oprel o Evu - hľadal v nej dôveru. Niekedy je prekážkou aj náš aktivizmus, ako hovorí sv. Augustín: „Boh je v nás, ale my sme mimo seba.“ Človek, neprežívajúci blízkosť Pána v osobnej modlitbe, ide len po povrchu a po pár dňoch zážitok vyprchá. Ďalšou prekážkou je hluk - vonkajší aj vnútorný. Ak sa zaoberáme príliš sami sebou, nedokážeme sa stíšiť. Mám objaviť Pánovu prítomnosť - nie seba. V ťažkých chvíľach si treba spomenúť na emauzských učeníkov, ako povedali: „Či nám nehorelo srdce?“ Spomenúť si na to pekné, čo sme s Pánom zažili. Zánik pocitovej radosti nás učí, že zakúšanie Boha nie je Boh - je to len skúsenosť. Nesmú sa nám milosti stať prekážkou, aby sme nezažili ešte väčšie.
Čo robiť? Počúvať Božie slovo - má stvoriteľskú moc. Mať pokoru a ľútosť, ktorá závisí na Bohu, ľútosť nad hriechom, a nie nad sebou. Volať k nemu, modliť sa, lebo pred nami je Boh. Objavme v Božej prítomnosti, čo chce Boh, a nie to, čo chcem ja. V homílii svätej omše otec Peter Brodek vyzval prítomných, aby načerpali Pánovu prítomnosť. Ľudia by mali cítiť Pánovu prítomnosť, kedy sa naše negatívne reakcie menia na pokoj, úsmev... a ľudia sa divia: „Čo sa s tebou deje?“ „Vo mne je Pánova prítomnosť.“ Spomeňme si na slová Písma: „Pôjdeme s vami, lebo s vami je Boh.“ >
-aj-
CHARIZMA 1/2014
Vaše komentáre, postrehy, otázky môžte posielať na:
kchoslovenska@gmail.com
Katolícka charizmatická obnova Slovenska. Texty prispievateľov neprechádzajú jazykovou a štylistickou korektúrou.