Kto sú maličkí vo viere

12.09.2014

Duchovný rast a jeho prostriedky. Pod týmto názvom sa uskutočnilo septembrové trojdňové duchovné cvičenie KCHO v Juskovej Voli, ktoré viedol duchovný otec Imrich Degro z Košickej arcidiecézy. Sústredil sa na jeho najbežnejší a najčastejší prejav v kresťanskom prostredí - na modlitbu.

Modlitba je východiskom i esenciou vnútorného života a zároveň komunikačným kanálom s Bohom. Práve modlitba podľa otca I. Degra je tým olejom, ktorý udržuje našu dušu v pohotovosti, dokiaľ nepríde Ženích. 50 účastníkov stretnutia sa najprv oboznámilo s fázami modlitby, jej zásadami a prekážkami. Je len pochopiteľné, že myšlienky z prednášok otca I. Degra sa stali podnetom na rozoberanie v siedmich skupinách. Ako vyzerá tvoja osobná modlitba? Aké zmeny spôsobila v tvojom osobnom živote? Spoločným znakom viacerých vyznaní bol počiatočný hlboký otras alebo trápenie, po ktorom nasledovala Božia milosť. Z viacerých vyjadrení, vyznaní spomeniem aspoň dve.

Janko: „Žil som veľmi zle. Bol som na ťarchu iným i sebe. Sľub v Kostole Božieho milosrdenstva v Krakove mi otvoril, očistil duchovný zrak a dôkladne mi umyl aj telesné oči. Osobné stretnutia s Božou Matkou a Ježišom Kristom nie sú odvtedy u mňa zriedkavosťou. Ako vyzerá moja modlitba? Začínam slovami, no potom sa celý ponáram do obrazu Kristovej tváre. Či prestali skúšky, pokušenia? Ach, koľko ich je! Bozk na Kristove jazvy na nohách ma vracia do reality, do pokoja.“

Bartolomej: „Moje stretnutie so silou modlitby sa začalo v Čenstochovej pred obrazom Madony. So starým človekom som sa i ja rozlúčil očistným kúpeľom sĺz. Čo nasledovalo potom? Ponáranie sa do Svätého písma. Vzťahy v mojej rodine nadobudli úplne novú kvalitu. Najkrajšie ovocie modlitby? Vnútorná premena a duch lásky a pokoja v rodine.“

Ozajstná modlitba má dvoje dverí. Na prvých je nápis: „Poď za mnou!“ Z tohto Ježišovho pozvania vyplýva, že modlitba je predovšetkým akt vôle, naše rozhodnutie nasledovať Krista, začať dialóg s Bohom. Tento krok, ako vraví otec I. Degro, sa nezaobíde bez uznania našej hriešnosti, bez pokánia, bez dôvery v Božie milosrdenstvo a bez pripravenosti prijať jeho milosť. Na druhých dverách čítame: „Choďte a ohlasujte Božie kráľovstvo.“ Medzi týmito modlitbovými pozvaniami či výzvami sa odohráva náš modlitbový život. Kto prijal Krista do svojho života, už nemôže mlčať. Musí vydávať svedectvo o Božej moci, o svojej premene, o účinkovaní Ducha Svätého v osobnom živote i v živote modlitbového spoločenstva. Znamená to vyhľadávať stratených, zatúlaných, zatrpknutých. Ako sa dá takýmto ľuďom hovoriť o Bohu? Praktická rada znie: „Najprv hovor ty Bohu o konkrétnom človeku, načúvaj Božiemu hlasu a potom vrav človeku o Bohu.“ Nikdy nie tak, aby sme pohoršovali jeho maličkých. „ Kto sú tí maličkí?“ pýtali sa mnohí. Odpoveď otca I. Degra si zapamätal hádam každý: „Maličkí vo viere sú tí, ktorí konajú dobro, no nie sú ochotní znášať zlo.“ Vyvrcholením stretnutí s duchom, s poslaním modlitby bol ponor do Otčenáša, prechod od ja k my, od sústredenia na seba k potrebám ostatných, od povrchnosti či plytkosti náboženského života k hĺbkam živého vzťahu s Bohom.

Čo znamenajú takéto duchovné cvičenia pre účastníkov okrem vzájomného spoznávania a posilnenia vo viere? Aj stretnutie s Božou mocou, sprostredkovanie a svedectvo živej viery, spoznávanie spôsobov a účinkov modlitby. Jedna z účastníčok sa vyjadrila, že kým minuloročné stretnutie jej pomohlo prekonať osobný problém, teraz získala svetlo a posilu na riešenie manželskej krízy. Dojalo ma tiež vyznanie členky charizmatického spoločenstva, ktorá prevažnú časť roka žije pri dcére v New Yorku a naplánovala svoju návštevu rodného kraja tak, aby mohla byť na duchovnom cvičení. Ak k precízne pripraveným prednáškam prirátam neobyčajne silný zážitok z adorácie, hudobno-slovné chvály, obohatené o slová žalmistov, môžem konštatovať, že z tohoročných duchovných cvičení v Juskovej Voli si každý načerpal zo živej vody Božieho slova toľko, koľko len mohol a chcel prijať. O bezchybnú organizáciu duchovných cvičení sa ako každoročne postarala Vierka Gališinová.

Nedá mi nepodeliť sa s ešte jednou získanou myšlienkou: „Chceš vedieť, ako to vyzerá s tvojou pokorou? Skúmaj, do akej miery si vďačný. Vďačnosť a pokora totiž kráčajú ruka v ruke.“

Andrej Sivčo
CHARIZMA 1/2015