Prichádza čas veľkých prisľúbení...

Jedným z nich je posvätné miesto, kláštor v malebnom údolí Pohronia, kde medzi nádhernými horami leží obec Hronský Beňadik so starobylým kostolom i kláštorom sv. Benedikta. Tu sa nachádza vzácny skvost, relikvia presvätej Krvi nášho Pána Ježiša Krista.

Nakoľko kláštor je už dlhý čas zatvorený, na podnet nášho diecézneho biskupa Mons.Viliama Judáka aj s jeho generálnym vikárom Mons. Petrom Brodekom sa rozhodli opätovne sprístupniť kláštorné priestory pre ľudí, ktorí budú chcieť načerpať z milostí tohto posvätného starobylého miesta.
Bratia a sestry z našich spoločenstiev prijali pozvanie prísť na predveľkonočnú brigádu do Hronského Beňadika, aby sme vyčistili a pripravili tieto vzácne priestory. Zišlo sa nás toľko, že sme mohli odviesť peknú časť práce.
Začínali sme modlitbou chvál ku ktorej nás pozval náš vikár v kaplnke kláštora za doprovodu gitary, ktorú si nezabudol priniesť ako vždy náš brat Vlado. Takto povzbudení a s Božím požehnaním sme mohli začať.
Pracovalo sa v kaplnke, ktorú bolo potrebné vyčistiť a pripraviť dôstojný stánok pre nášho Pána. Podobne na poschodí v izbách, ktoré sa majú pripraviť pre hostí a pútnikov. V neposlednom rade kuchyňa a jedáleň, ktorú naše sestry vyleštili ako sa patrí.
Muži mali tiež plné ruky práce, pretože na nich čakala ako vždy tá najťažšia práca. Vynášať všetko ťažké a uvoľniť kláštor od nepotrebných vecí a priniesť do už vyčistených priestorov to, čo bude slúžiť nám všetkým.
K tomu všetkému nechýbala radosť a nadšenie, s ktorým sme sa všetci usilovali urobiť všetko čo najlepšie. Veď napokon, robili sme to pre nášho Pána. Bol tam s nami a zdalo sa nám, že nám fandí celé nebo.
Vyjadril to aj náš brat Miloš, ktorý sa v týchto priestoroch veľmi dobre vyzná, je totiž kastelánom už niekoľko mesiacov na tomto požehnanom mieste, pričom mu pomáha aj jeho mladý spoločník Štefan. Hovoril, že keď sa modlí v kaplnke, Pán mu dáva istotu, že toto miesto rozkvitne a vďaka Božej milosti bude požehnaním pre mnohých.
V čase obeda sme sa mohli občerstviť a posilniť a tiež aj oddýchnuť si.
Ako bonus k tomuto všetkému, na záver sme si mohli pozrieť zrekonštruovanú časť kláštora a končili sme korunkou Božieho milosrdenstva pri relikvii Kristovej Krvi, ktorú sme si mohli uctiť bozkom a prijať požehnanie.
Odchádzali sme s radosťou v srdci a s vďakou voči nášmu Pánovi, ktorý nás používa i takýmto spôsobom pre naplnenie svojich plánov. Tešíme sa na ďalšiu brigádu pre Pána.

Oľga Krekáňová

foto: Andrej Ceglédy