Človek
V dnešnej dobe vnímame, že ľudia okolo nás sa neobťažujú myslením a premýšľaním. Stali sa jednoduchými bytosťami, ktoré si vystačia s denným stereotypom. Uspokojili sa s tým, čo im zmysli ponúkajú, ako napríklad sledovanie a počúvanie relácií v televízií alebo hmotné zabezpečenie. Toto všetko ich očarí natoľko, že sa nezaoberajú rozvíjaním seba samých. Človek sa ľahko nechá ovplyvniť dobou, ktorá mu prináša spokojnosť a komfort. Akoby zatvoril dvere do svojho vnútra, ktoré čaká na odhalenie.

Človek dokáže byť veľký, ale zároveň taký malý. Vie byť šľachetný, ale aj podlý. O týchto faktoch nám hovoria dejiny samé. Svedectvá, ktoré nám ukazujú správanie ľudí pred stovkami rokov, spoločenské vrstvy, ktoré určovali nadradenosť v spoločnosti, zákony, často pre nás až nepochopiteľne kruté, dokonca aj ich zmýšľanie, ktoré nám príde také zaostalé. Filozofovia v dávnych dobách si lámali hlavy, aby dokázali vysvetliť pojem bytia a poznania. Často sa umárali celé dni, mesiace, ba aj roky nad týmito jednoduchými, a predsa zložitými otázkami. Dnešný svet túto snahu len s ťažkosťami vie oceniť. Ľudia teraz nemajú vlastný názor, menia ho zo dňa na deň. Žiadny význam pre nich nemá pravda o živote a o svete. Dôležitejším sa stáva technika, veda a reklama. Nepozeráme na vec ako na celok, ale len na kúsok, ktorý lahodí našim zmyslom. Balansujeme na malej loďke a snažíme sa neprevrhnúť pod hladinu namiesto toho, aby sme našli rovnováhu. Doba sa ženie príliš rýchlo dopredu a my nie sme schopní sa jej prispôsobiť. Rovnako ako nestíhajú dospelí, nestíhame ani my, dospievajúci. Dospievanie je obdobie, kedy sa každý snaží vysvetliť si prečo tu je, kto je a aký to má zmysel. Hoci sa zdá, že máme náskok, veľakrát sú to len silné slová, ktoré zakrývajú strach vo vnútri, že nás okolitý svet neprijme.
Snažíme sa pochopiť seba samých. Situácie, ktoré nastanú v škole, doma alebo medzi priateľmi, nám ponúkajú možnosť spätne sa pozrieť na seba a analyzovať naše správanie, uvažovať nad ním. To nás vedie k hlbokým myšlienkam a k spoznaniu sa. Čo sme my? Čo je ľudstvo? Čo je človek? Tieto otázky budú aktuálne vždy. Pochádzajú z dejín, ale sú živé aj v súčasnosti. Pokým sa rodia ľudia, tieto otázky nevýjdu z módy.Čakajú každého na jeho ceste. Poznáme však aj veľa definícií o človeku. Rovnaké, ale niektoré absolútne odlišné. To značí len jedno, že odpoveď nie je jednoduchá. Človek je záhada. Je spojenie telesného, citového a duchovného, pričom to duchovno je najvyššou hodnotou ušľachtilého života. A tieto hodnoty na seba nadväzujú a jedna s druhou súvisia. Neodmysliteľne patria k sebe.
Nie sme len „meno, priezvisko, bydlisko“, sme čosi hlbšie, čosi obdivuhodnejšie. Často sa pýtame prečo som práve tento človek a nie iný? Prečo nie som Angličan, Ind alebo Rumun, ale Slovák? Prečo nie som hokejista, hudobník alebo moderátor, ale kuchár? Prečo žijem teraz a nie pred tristo rokmi? Čosi v nás cíti potrebu vedieť odpovede. Nájsť sa. Nie som len to, čo teraz prežívam, nie som len schránka s vlastnosťami, moje vnútro nemá ohraničenie, ani telesné, ani časové, nie som len hmota. Som na všetky strany otvorená bytosť. Chcem rásť, rozvíjať sa a na to mi slúžia moje zmysly, city a predstavy. Bez môjho tela, by som nemohol rásť v duchu. Vďaka môjmu telu som tu, na tomto svete, aby som mohol dôjsť k poznaniu, ktoré dosiahnem len ako človek. Som duch a telo. Som jednota dvoch. Nie som otrok , ale ani pán svojho tela. Som duch v tele. Musíme si uvedomiť, že telo je dočasné, ale náš duch rastie v každom veku. Naučiť sa byť odolný voči telesnému pokušeniu je tá najťažšia vec, ktorú keď zvládneme, nás spraví najsilnejšími. Vďaka Pánu Bohu sme tu, môžeme niečo zmeniť, máme možnosť žiť, nielen prežívať.
Len vďaka Bohu som tým kým som a len pre neho chcem žiť. Ak otvorím svoju dušu Bohu, budem posilnený Božou silou a moje telo bude pevne v mojich rukách, lebo moje ruky budú v Jeho rukách. Sám nedokážem dosiahnuť rovnováhu medzi telesným, citovým a duchovným. Potrebujem silu, ktorá ma povznáša, posilňuje a mení zvnútra.

„Po tom, čo som spoznal, že Boh existuje, bolo pre mňa nemožné, aby som nežil iba preňho.“
- BL. CHARLES DE FOUCAULD-


Kristína Horníková





Vaše komentáre, postrehy, otázky môžte posielať na: kchoslovenska@gmail.com
Katolícka charizmatická obnova Slovenska. Texty prispievateľov neprechádzajú jazykovou a štylistickou korektúrou.