Svätý otec konštatuje, že pandémia stále spôsobuje hlboké rany a demaskuje našu zraniteľnosť. Na všetkých kontinentoch je veľa chorých a mŕtvych, ľudia a rodiny prežívajú neistotu ako následok sociálno-ekonomických problémov, postihujúcich hlavne najchudobnejších.
Pápež hovorí: „Preto musíme mať náš pohľad pevne upretý na Ježiša - uprostred pandémie upierať pohľad na Ježiša - a s touto vierou objímať nádej Božieho kráľovstva, ktoré nám sám Ježiš prináša. Je to Kráľovstvo uzdravenia a spásy, ktoré je už prítomné medzi nami. Kráľovstvo spravodlivosti a pokoja, ktoré sa prejavuje v skutkoch lásky, ktoré zasa zväčšujú nádej a posilňujú vieru. V kresťanskej tradícii viera, nádej a láska sú oveľa viac než len pocity alebo postoje. Sú to čnosti vliate do nás milosťou Ducha Svätého: dary, ktoré nás uzdravujú a robia z nás uzdravovateľov, dary, ktoré nám otvárajú nové horizonty, aj vtedy, keď sa plavíme v náročných vodách našich časov.“
Pripomína, že iba ak si osvojíme kreatívneho a obnoveného ducha skrze nové stretnutie s evanjeliom viery, nádeje a lásky, budeme schopní premeniť korene našich fyzických, duchovných a spoločenských neduhov a do hĺbky uzdraviť nespravodlivé štruktúry a deštruktívne praktiky, ktoré nás oddeľujú, ohrozujú ľudstvo a planétu. Ježišovo účinkovanie ponúka veľa príkladov uzdravenia, vracia zdravie postihnutým horúčkou, malomocenstvom, ochrnutým, slepým, hluchým, nemým, uzdravuje nielen fyzickú chorobu, ale celého človeka.
V ďalšej katechéze Svätý Otec upozorňuje na princíp neodňateľnej dôstojnosti ľudskej osoby: „Pandémia dala do popredia to, akí sme všetci zraniteľní a vzájomne prepojení. Ak sa nebudeme starať jeden o druhého, počnúc tými poslednými, ktorí sú najviac zasiahnutí, vrátane stvorenstva, nemôžeme svet uzdraviť.“
Koronavírus nepovažuje za jediné ochorenie, proti ktorému treba bojovať, ale odhaľuje širšie sociálne patológie, napríklad pokrivené videnie človeka, pohľad, ignorujúci jeho dôstojnosť a vzťahový charakter. Pohľad na druhých ako na predmety na použitie a následné zahodenie – spotrebný tovar. Poukazuje na to, že tento typ pohľadu zaslepuje a podnecuje individualistickú a agresívnu kultúru odpadu. „Snaha o šplhanie sa v živote nahor, o nadradenosť nad inými, to ničí harmóniu. Je to logika dominancie, ovládať ostatných,“ povedal pápež. Vysvetlil, ako nazerá Ježiš: pohľad služby, darovania života pre druhých.
„Harmónia stvorená Bohom od nás žiada hľadieť na druhých, na potreby iných, na problémy druhých, byť v spoločenstve. Chcime uznať v každej osobe, akejkoľvek rasy, jazyka či postavenia by bola, ľudskú dôstojnosť. Harmónia ťa vedie k rozpoznaniu ľudskej dôstojnosti, tá harmónia stvorená Bohom, s človekom v strede.“
Hľadieť na brata a na celé stvorenstvo ako na prijatý dar Otcovej lásky podnecuje postoje pozornosti, starostlivosti a žasnutia. Zatiaľ ako všetci pracujeme na zdolaní vírusu, ktorý postihuje všetkých bez rozdielu, viera nás vyzýva, aby sme sa vážne a aktívne angažovali proti ľahostajnosti k pošliapavaniu ľudskej dôstojnosti. Proti tejto kultúre ľahostajnosti, ktorá sprevádza kultúru odhadzovania (skartovania): že veci, ktoré sa ma nedotýkajú, ma nezaujímajú. Viera vždy požaduje aby sme sa nechali uzdraviť a obrátiť z nášho individualizmu, tak osobného ako aj kolektívneho; napríklad straníckeho individualizmu.
foto: www.vaticannews.va
Vaše komentáre, postrehy, otázky môžte posielať na:
kchoslovenska@gmail.com
Katolícka charizmatická obnova Slovenska. Texty prispievateľov neprechádzajú jazykovou a štylistickou korektúrou.