Kardinál Cantalamessa hovorí o účinkovaní Ducha Svätého v pôste

26.02.2021

Kardinál Raniero Cantalamessa v piatok 26. februára zdôraznil dôležitosť účinkovania Ducha Svätého pri obrátení a vysvetlil, že každého kresťana sa v určitej oblasti týka „krst v Duchu Svätom“. Prinášame myšlienky z prvej pôstnej kázne:

«On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.“» (Mt 18,1-3)
- Aj pre nás „byť ako deti“ znamená vrátiť sa k tej chvíli, keď sme objavili, že sme povolaní, do chvíle kňazskej vysviacky, rehoľných sľubov, alebo k prvému skutočne osobnému stretnutiu s Ježišom. Keď sme povedali: „Iba Boh stačí!“ a verili sme tomu.

«Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci... Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst... Buď teda horlivý a rob pokánie.» (Zjv. 3,15)
- Terézia z Avily to, čo hovorí o sebe v spise Život je istotne nadsadené a určované jemnosťou jej svedomia, ale v každom prípade môže napomôcť nám všetkým k užitočnému spytovaniu svedomia:
„Z kratochvíle do kratochvíle, z márnosti do márnosti, z príležitosti do príležitosti, som znova začala vrhať do nebezpečenstva svoju dušu [...]. Božie veci ma tešili a nevedela som sa odpútať od tých svetských. Chcela som zmieriť týchto dvoch nepriateľov, ktorí si navzájom tak veľmi odporujú: život ducha s chuťami a zábavkami zmyslov.“
Výsledok tohto bolo hlboké nešťastie:
„Upadala som a znova vstávala, a vstávala som tak zle, že som znova upadala. Bola som tak nízko vo veci dokonalosti, že som si už takmer neuvedomovala ľahké hriechy, a neobávala som sa smrteľných, ako by som mala, pretože som neutekala pred ich nebezpečím. Môžem povedať, že môj život bol jedným z tých najútrpnejších, aké si len možno predstaviť, pretože som sa netešila z Boha, ani som sa necítila spokojná vo svete. Keď som bola vo svetských zábavkách, myšlienka na to, čo som dlžná Bohu, mi do ich prežívania vnášala ťaživosť; a keď som bola s Bohom, prichádzali ma vyrušovať svetské náklonnosti.“

- Hovoríme teda o obrátení z vlažnosti. Svätý Pavol vyzýval kresťanov v Ríme slovami: „V horlivosti neochabujte, buďte vrúcneho ducha.“ „Nebuďte leniví v konaní dobra, buďte naopak horliví v Duchu,“ (Rim 12,11).
- Zanedbáva sa alebo zle interpretuje ten dodatok „v Duchu“, ktorý apoštol kladie za výzvou „buďte horliví“. U Pavla slovo duch označuje takmer vždy, a bezpečne v tomto texte, odkaz na Ducha Svätého. Nikdy nejde výlučne o nášho ducha alebo našu vôľu. Askéza, na ktorú by sme sa podujali bez silného počiatočného podnetu Ducha, by bola mŕtvou námahou a nemala by za výsledok nič iné než telesné vystatovanie.

- Duch je nám daný, aby sme boli schopní sa umŕtvovať, nie len ako odmena za to, že sme sa umŕtvovali. Cirkevní otcovia vyjadrovali toto všetko sugestívnym obrazom „triezveho opojenia“. «A neopíjajte sa vínom, veď v ňom je samopaš, ale buďte naplnení Duchom a hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho.» (Ef 5, 18-19)

- Kresťanský život plný asketických a umŕtvovacích úsilí, bez životodarného dotyku Ducha, by sa podobal – ako hovorí jeden zo starovekých otcov – omši, pri ktorej by sa čítali mnohé čítania, vykonávali by sa všetky obrady a prinášali by sa mnohé obety, ale nenastalo by pri nej premenenie, konsekrácia spôsobov (chleba a vína) zo strany kňaza.

- Jedným zo spôsobov, akým sa prejavuje v našich časoch tento spôsob účinkovania Ducha, okrem inštitucionálnych kanálov milosti, je takzvaný „krst v Duchu (Svätom)“. Spomínam to na tomto mieste bez akéhokoľvek úmyslu prozelytizmu, iba ako odpoveď na povzbudenie, ktoré pápež František často adresuje prívržencom Katolíckej charizmatickej obnovy – zdieľať so všetkým Božím ľudom tento „prúd milosti“, ktorý sa zakusuje v krste v Duchu Svätom.

- Výraz „krst v Duchu Svätom“ pochádza od samotného Ježiša. Odkazujúc na blížiace sa Turíce prv než vystúpi do neba, povedal svojim apoštolom: „Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým“ (Sk 1,5). Ide o obrad, ktorý nemá nič spoločné s ezoterikou, ale je tvorený predovšetkým gestami veľkej jednoduchosti, pokoja a radosti, sprevádzanými postojmi pokory, kajúcnosti, ochoty stať sa deťmi.

- Je to obnovenie a aktualizácia nielen krstu a birmovania, ale celého kresťanského života: pre manželov sviatosti manželstva, pre kňazov ich vysviacky, pre zasvätených ich rehoľných sľubov.

- Jeho najčastejším a najdôležitejším ovocím je objavenie toho, čo znamená mať „osobný vzťah“ so Zŕtvychvstalým a živým Ježišom. V katolíckom chápaní krst v Duchu Svätom nie je cieľovým bodom, ale východzím bodom smerom ku kresťanskej zrelosti a cirkevnej angažovanosti.

- Je správne očakávať, že všetci prejdú touto skúsenosťou? Je to jediný možný spôsob, ako zakúsiť tú milosť obnovených Turíc, ktorú si prial Koncil? Ak krstom v Duchu máme na mysli určitý obrad, v určitom kontexte, musíme odpovedať nie; nie je to istotne jediný spôsob, ako nadobudnúť mocné zakúsenie Ducha Svätého. Boli tu a sú tu nespočetní kresťania, ktorí mali podobnú skúsenosť bez toho, aby vedeli niečo o krste v Duchu Svätom, pričom dostali zjavný nárast milosti a nové pomazanie Duchom Svätým ako výsledok duchovnej obnovy v ústraní, nejakého stretnutia či čítania.

- Aj kurz duchovných cvičení sa môže veľmi dobre uzavrieť špeciálnym vzývaním Ducha Svätého, ak ten, kto ich vedie, prešiel touto skúsenosťou a účastníci po tom túžia.

- Poprosme Božiu Matku, aby nám vyprosila milosť, ktorú dostala od Syna v Káne Galilejskej. Na jej prosbu sa vtedy voda premenila na víno. Poprosme, aby sa na jej príhovor voda našej vlažnosti premenila na víno obnovenej horlivosti. Víno, ktoré na Turíce spôsobilo v apoštoloch opojenie Duchom Svätým a učinilo ich „horlivými v Duchu“."

-aj-