CHARIZMA 3/2018

Úvodník

Manžel mi povedal, že k nám na spoločenstvo príde vzácny hosť. Určite? Je to isté? Áno, sľúbil to a vraj sa veľmi teší. Tak sme sa začali tešiť všetci. Blížil sa deň jeho príchodu, zavolali sme mu. „Ja som na to zabudol a sľúbil som už iným, že pôjdem k nim, tak neprídem.“ Sklamanie z nedodržaného sľubu bolí. Zažívame to mnohí. Niekto niečo sľúbi, a to slovo neplatí. Nemá váhu. A tak často naše áno nie je áno a naše nie nie je nie.

Ježiš dokázal povedať skutočné áno Otcovi i ľuďom. Čo sľúbil, urobil. Nesklamal ani Otca ani nás. On povedal dokonalé áno – do krajnosti. Toľko niekedy v dobrej viere nasľubujeme ľuďom i Bohu, a nakoniec sklameme. Niekedy aj seba. Ale pápež František nás uisťuje: „V Ježišovi je vždy ,áno’ na slávu Otca. Aj my sa zúčastňujeme na tomto Ježišovom ,áno’, pretože nás pomazal, označil svojou pečaťou, dal nám ,závdavok’ Ducha. Zúčastňujeme sa, lebo sme pomazaní, označení pečaťou a máme v rukách tú istotu – ,závdavok’ Ducha. Duch, ktorý nás vedie k definitívnemu ,áno’, k našej plnosti. Duch Svätý nám tiež pomôže stať sa svetlom a soľou, to znamená, že Duch nás privádza k vydávaniu kresťanského svedectva.“

Keď pozeráme na nočnú oblohu, pozeráme sa do minulosti. Hviezdy, ktoré vidíme, sú od nás vzdialené až stovky svetelných rokov, a preto trvá veľmi dlho, kým k nám svetlo z hviezd dorazí, a teda vidíme iba, ako tie hviezdy vyzerali v minulosti. Častokrát takto pozeráme do noci našej minulosti na sklamania zo seba, z ľudí. Práve vtedy by sme sa mali otočiť k slnku – Bohu, nášmu jedinému pevnému bodu vo Vesmíre. Naše srdce nesmie ovládnuť nočná obloha.

Tak skúsme počúvnuť pápeža Františka: „Nech je vaše „áno – áno“ a vaše „nie – nie“. Tento postoj nás naučil Pán, lebo „všetko ostatné pochádza od Zlého“. Práve to je postoj istoty a svedectva, ktorý Pán zveril Cirkvi a všetkým pokrsteným.“

Tak už len dúfam, že vás ani toto číslo časopisu nesklame. Andrea Teplanová

Andrea Teplanová